Ja som mala akože obrovský problém s hubami ako decko... A teda ešte furt mám. Jediné čo zjem sú šampiňóny a po novom aj kuriatka, lebo však robím najlepší kuriatkový perkelt ( v zápisníku je keby niečo). Takže keby mi poviete ako dieťaťu, že aha hubová paštéta, tak utekám. No a môj muž ľúbi paštéty a nátierky.. vlastne
Chceli ste rýchle papanice, tak nechsapáči.. jedna superrýchla - Tuniakový šalát. Tuniak je podľa mňa jedna z tých surovín, ktorú ma každý z nás furt v nejakej poličke vzadu zašmodrchaného. Keď nič nie je, tak tuniak sa niekde vždy nájde. Teda aspoň u mňa to takto je. Akože aj keď všetci v marci droždie brali, ja
Som si tak uvedomila, že tu na blogu mám strašne málo báboviek, na to aký som ja bábovko milovník. S maminou sme robili bábovku furt skoro. Úplne tú najzákladnejšiu dvojfarebnú. A poviem vám tajomstvo.. ja som ju vyžierala na večeru a na raňajky.. pozor.. potretú maslom a zapíjala som ju mliekom. :D Proste bábovka sa
Keď som bola malé dzecko, ryžový nákyp bolo jedno z mála sladkých jedál, ktoré som naozaj že nemusela mať ani raz za rok. Vadilo mi, že ryža je suchá, že to proste nemá grády. U nás sa šetrilo, takže ani bielka neboli navrchu.. len sme si to polievali domácim syrupom. Čo som milovala bola mliečna
Akože pravdu vám poviem, že ja nie som žúrkový typ. Ja som spoko doma zavretá s pár ľuďmi, naozaj že pár.. tak na jednu ruku max. :) No ale čo ľúbim, je pripraviť nejaké dobroty na zakúsnutie pre tých pár ľudí, s ktorými sa zavriem. To sú také moje srdcové žúrky.. kamoši a jedlo.. No
Na stole mi stáli slivky už pár dní.. Pár som schrúmala na posedenie. Ľúbim odjakživa tvrdé a kysle´ slivky, čiže každým dňom boli menej a menej jediteľné pre mňa. Bolo jasné, teda hlavne keď sa nad nimi začali chaoticky vytvárať hejná mini mušiek, že skončia v nejakom koláči.. Problém bol, že v akom.. celkom mi
Jesenné koláčiky ľúbim.. majú tú svoju čarovnú schopnosť zaplniť celý byt až po strop škoricovou jesennou vôňou.. takou tou, keď máte chuť zachuchliť sa do deky, zobrať hrnček teplého volačoho, knihu a popri nej vyjedať teplý koláč vytiahnutý práve z rúry, napríklad taký Hruškovo - mandľový tart. A keďže jeseň vykúka už spoza rohu, ja
It's not the mountain we conquer but ourselves. ~Edmund Hillary Viete ako my máme s mužim náš malý veľký boj.. on z duše neľúbi Vysoké Tatry (aj keď teda vždy končí túru s tým, že krásne to bolo) a ja zase nemusím jeho lúky vo vyšších nadmorských výškach, aj keď teda natajňáša vám hovorím, že
Nadupaný mrkváč musí spĺňať niekoľko zásad (ktoré som si samozrejme stanovila ja): Musí byť šťavnatý jak fras! JE! Musí sa tváriť zdravo! Sa tvári.. má v sebe kopec mrkvy – vitamíny! a ďalší kopec orechov – bielkoviny! A rátajme s tým, že pri pečení, druhú polovicu sáčku vyjeme len tak natajňáša.. všakže? Musí mať veľa krému.. Lebo krému nie
Tak vám poviem.. Na Téryho chatu sme mali namierené už minulý rok. Až tak, že sme došli pod ten záverečný stupák, kde 2 krát zahrmelo a bolo po paráde aj po túre. Okrem toho celou cestou bolo 34 stupňov a my sme doslova potili aj posledné zvyšky turistickej morálky. Takže keď zahrmelo, Doki zavelil, že
Rýchle a jednoduché recepty vládnu svetu.. a teda asi hlavne v čase, keď sa začal nový školský rok a uhorková sezóna v práci skončila. :) Chceli ste taký večerový.. ale keďže uhorková sezóna skončila a ja som vhupla do nových projektov, vyťahujem zo zálohy tieto karfiolové placky, ktoré môžete nájsť aj v mojom Receptovom zápisníku.
Nie je kapkejk ako kapkej…zistila Piškóta pri tomto poslednom kapkejkovom pokuse. Ako som vravela.. ja sa nerada chválim.. proste ja som z tých, čo nič čo spravia nie je dosť dobré. ALE KAMOŠI! TOTO! Toto sa proste podarilo na jednotku. Čokoškové cesto, ktoré je extrémne jemnučké a šťavnaté. Vnútri karamel, ktorý som dochutila troškou škoricovej brandy, škoricou