Tak vám poviem.. Na Téryho chatu sme mali namierené už minulý rok. Až tak, že sme došli pod ten záverečný stupák, kde 2 krát zahrmelo a bolo po paráde aj po túre. Okrem toho celou cestou bolo 34 stupňov a my sme doslova potili aj posledné zvyšky turistickej morálky. Takže keď zahrmelo, Doki zavelil, že končíme a otáčame sa.. Odutá som bola vtedy tak, že keby som balón, tak sa už vznášam niekde v tých búrkových oblakoch. Ešte som vtedy v nasratosti zahlásila, že nech ma počká dole, že ja si to vybehnem na tú chatu, veď ju už vidím a hneď som späť… No a to vážení… to bol môj životný omyl. :D

Ale pekne poporiadku. Počasie vyzeralo vynikajúco, takže Doki zahlásil, že konečne môžme ísť po ten môj chýbajúci odznak z Terinky. Večer pred sme si pekne všetko nabalili, lebo že však vyrazíme o 4,30 ráno.. nech sme v Tatroch skoro ráno a naobed, keď lanovkoví turisti začínajú svoje túry, my už budeme znova čučať v aute.

Tak sme teda 6,30 už parkovali v podzemnej garáži v Starom Smokovci. Na ceste do garáže ešte z auta mávem rukami hore dole a hulákam na Dokiho, že aha aha tam je ten chodník, ktorým sa ide hore. VPRAVO od lanovky. Pamätajte! Potom je lanovka, ďalší chodník a potom kadečo a potom garáž. Doki, že hej hej. Tak ja že dobre. Však Doki pozná Tatry.. aj keď ako nie raz poznamenal.. hlavne z vrtuľníka. Tak sme si zabalili kekse, vodu a vyrazili sme. Blížime sa k lanovke a Doki, že aha aha tu týmto chodníkom hore… a ukazuje na chodník od lanovky VĽAVO! Tak ja, že no dobre.. však Doki pozná Tatry.. ak keď teda z vrtulníka tie chodníky môžu vyzerať ako jeden, ale však nehádam sa, nie? Trepeme sa do kopca, fučíme jak lokomotívy, pár ľudí cupká za nami. Doki neustále kuká na svoje mega GARMINY..  ja na svoje SUUNTA, však nebudem zaostávať, keďže náš boj Garmin vs Suunto pretrváva. No a po 45 minútach stúpania Doki hlási, že mu nefunguje GPS na tých Garminoch.. tak je klasika, radostný úsmev, trochu poddžuby, lebo však konečne moja chvíľa, kedy SUUNTO sú lepšie.

Cupkáme ďalej a samozrejme fučíme. Do toho Doki hlási, že si zabudol kekse v aute. Nevadí, cupkáme ďalej a do toho Doki zas… že mu prišla SMS, že má otvorené auto. Stojíme.. fučíme.. kuká na telefón.. kuká na Garminy.. kuká na mňa.. a popodnos mrmle, že asi nejdeme dobre.. Že čo? No že asi nejdeme dobre.. NO NEŠLI SME! Lebo vľavo sa ide na Slavkovský štít a VPRAVO, vpravo sa ide na Teryho chatu. Takže niekde pod Rázcestím pod Slavkovským štítom sa otáčame a cupkáme si naspäť dole. Nevadí. Máme za sebou okolo 300 výškových metrov a vyzeráme, že sme si boli pozrieť východ slnka na Slavkovskom.. :D .. aspoň niečo…

Takže pokus číslo dva.. hodín je už toľko, že sme kľudne miesto budíka o 4tej ráno mohli vstávať o 7mej. Sadáme na lanovku spolu s ostatným osadenstvom, lebo už aj lanovka začala premávať. Takže ak chcete na Terinku, vyberte sa chodníkom VPRAVO od lanovky alebo icte lanovkou až na Hrebienok. Určite nie VĽAVO. J

Z Hrebienka sme sa vybrali po zelenej tour de chaty. Rainerka, potom od nej sa postupne napojíte na červenú a začne konečne mierny stupák hore… stretnete Obrovský vodopád, pár ľudí v balerínkach, ak máte šťastie aj Líšku Elišku, ktorá sa nebojí ľudkov a vyhopkáte k Zamkovského chate. Odtiaľ je to ďalej po zelenej čarokrása Malou Studenou dolinou, ktorou preteká Malý studený potok. Odporúčam si v ňom zregenerovať nôžky cestou späť. Pokračujeme a ocitáme sa tam, kde sme pred rokom dali otočku. Tak si vravím, že vidno chatu, už sme skoro tam už len hop hop hore. No kamoši… žiadne hop hop ani žiadne skoro. :D Bola to trápenica.. aj slnko začalo piecť, aj som sa skoro zgrckala, lebo však Piškóta nepotrebuje jesť ani piť cestou.. zachránil ma keks.. a hanba, ktorá ma fackovala, keď okolo nás prešiel Ujo nosič s nákladom po nebo… Doki sa niekde v polovici hop hop kopca prestal somnou rozprávať, ozval sa až hore. :D Ale bolo to mega.. tie výhľady stoja za to. Z Teryho chaty máte krásny výhľad na Lomničák, Pyšný štít a mnoho ďalších. Navyše máte na skok aj 5 Spiškých plies.

Čiže aby som vám to zhrnula, posledný úsek je boj. Z celého výstupu si šetrite sily na záver. Čaká vás strmák po skalách v exponovanom teréne. Technicky nenáročné, ale kondičku budete hľadať v ruksaku. Teda vy možno nie, ja som svoju hľadala…ale… stojí to celé za to.

Celkovo je to pre mňa jedna z tých krajších túr v Tatrách, lebo však dlho kráčate čarokrásnou dolinou a doliny ja môžem… a teším sa na zimnú verzošku výstupu. Ak máte chuť, môžete pokračovať od Terinky ďalej hore a prejsť si Priečne sedlo a dostanete sa až na Zbojnícku chatu. Tu už ale odporúčam aj prilbu a keďže sú to už rebríky a reťaze, len pre skúsených turistov a takých, ktorým sa hlava netočákuje, ak je pod nimi nič. J Prípadne si to ešte môžete vyhopkať do sedla Sedielko.

Dole sme zbehli po tej istej trase, dali kúpačku v potoku pod Terinkou, kde je ľudí o 3/4ny menej ako v spodných častiach túry a vrátili sa na Hrebienok. Nejako sa mi cestou dobila stratená kondička, takže z Hrebienku som dala ešte výklus do Smokovca a bolo vybavené. Ďalší odznak vo vrecku a pekný deň za nami. :)

Write A Comment

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.