It’s not the mountain we conquer but ourselves. ~Edmund Hillary

Viete ako my máme s mužim náš malý veľký boj.. on z duše neľúbi Vysoké Tatry (aj keď teda vždy končí túru s tým, že krásne to bolo) a ja zase nemusím jeho lúky vo vyšších nadmorských výškach, aj keď teda natajňáša vám  hovorím, že aj to má niečo do seba. No a tak z neho z času na čas vypadlo, že Belianske Tatry sú fajn.. Tak som sa chytila príležitosti a pogooglila sprístupnené trasy v Beliankach, lebo neviem či viete ale naše Belianky sú národná prírodná rezervácia a sú celoročne uzavreté pre turistov. Okrem pár sprístupnených chodníkov.

Objavila som Kopské sedlo a tu začali moje nenápadko postupné nátlaky, že vieeeš, že Beliaaanky, že pekná tuuura.. že ahaaa ake pekné fotky.. ahaaa žiadne skaly.. no však to poznáte.. my ženy to vieme :D

Tak netrvalo dlho a mužo prišiel s tým, že budúci týždeň musíme spraviť túru v Beliankach.. tak ja že mužo.. fasa nápad..najlepší si…super si to vymyslel..ideme! :D (Dúfam, že si moje blogy nečíta.. keby áno.. ľúbim ťa.. najlepší si.. neopúšťaj ma).

Trasa našej túry bol okruh.. lebo ja mám okruhy rada.. rada idem jednou cestou tam a inou naspäť. Mužo mal ešte na ten večer naplánovaný meeting v Bratislave, takže o pol 7 sme už začínali vyštafírovaní na parkovisku Biela voda (za parkovné si pripravte 6 evri). Z Bielej vody sa pustíte smerom hore po žltej značke. Kráčanie je príjemné pozvoľné a keďže sme začínali relatívne skoro, tak aj bezľudnaté. Po chvíli sa dostanete na rázcestie nad Matliarmi. Tu sa neošuškáte, lebo aj modrá aj žltá vedu buďto na Brnčalku (Chata pri Zelenom plese) alebo Kopské sedlo. Takže hor sa po žltomodrej do kopca popri potoku, ktorý som si ja musela samozrejme každých 5 metrov fotiť. Po chvíli som stratila muža, ale za to mužo našiel kamoša zo školských čias – horského záchranara Maťa. Takže sme kráčali až po rázcestie pri Šalviovom prameni spolu. Mužo kecal, kráčal jak srnko a ja som fučala za nimi. :D

Našťastie sa objavilo rázcestie, kde sme sa rozlúčili. My sme sa vybrali ďalej po našej žltej doľava k Chate pri zelenom plese a Maťo doprava k Bielemu plesu. Oruh sa dá spraviť teda z oboch strán. Vľavo je to miernejšie stúpanie a vpravo prudšie.

Cesta je krásna, lesy zelené plné machov, stúpanie také, že skúsení bežci by si túto trasu verím, že aj vpohode vybehli. Ja som sa teda rozhodla prvý krát vyskúšať turistické paličky. Akože tak vám poviem. Prvý kilometer som s nimi mávala kade tade jak Raťafák Plachta, zametala nimi okolo seba ako keby mi hrozil útok od medveďa, ale nakoniec som sa nejako zosynchronizovala. A teda nepustila som ich do konca túry, mužo povedal, že s paličkami idem svižnejšie a zistila som, že mi pomáhajú sa neprizabiť v klzkých častiach.. Takže nech žijú paličky a pokračujeme.

Po ďalšej chvíli stúpania sa dostávame k Zelenému plesu a k chate, ktorá sa nad ním hrdí – Brnčalka. Za mňa totálna nádhera, ochkala som do nepríčetna. Najkrajšie pleso široko ďaleko, lemované štítmi kolem dokola. Tu sme si dali hodne dlhú ochkaciu prestávku a zhodnotili, že výstup na Chatu pri Zelenom plese musíme jednoznačne zopakovať v zime na pásoch. Terén je taký akurát, lavíny moc nemajú odkiaľ prifrčat a vyzerá to jednoznačne na superský zimný výlet.

Na východ od Chaty už vidieť hrebeň Belianských Tatier. Od chaty vás čaká stúpanie užším chodníkom po červenej k Bielemu plesu na cca 30 minút. Odtiaľ sme sa už svižne vybrali hore do Kopského sedla, keďže nás ešte čakala cesta domov, cesta do BA a mužiho meeting. :) Kopské sedlo je krása.. Vrchy kopcov potiahnute zelenou farbou, na jar a v lete plné kvetov majú niečo do seba. :) Dali sme krátky oddych a zhodnotili, že sem sa musíme určite vrátiť na dvojdňovku. Dúfam, že čoskoro. :)

Z Kopského sedla sme zbehli naspäť k Bielemu plesu a odtiaľ sa vybrali už po modrej naspäť. Chodník je kamenistý ako bonus v nižších častiach s troškou tečúcej vody, takže tenisky nechajte doma a pribaľte nepremokavé boty. :) Po zostupe sa postupne dostanete naspäť na rázcestie, ktoré už poznáte a šup ho odtiaľ naspäť na parkovisko.

Spokojnosť na oboch stranách a ďalšia krásna túra za nami. Prvá už s jesennou atmoškou a verím, že nie posledná túto jeseň. Pretože najkrajšie turistické obdobie práve začína.. ranné hmly, farebné listy, žiadne búrky a teploty tak akurát na kráčanie. Teším sa…

Write A Comment

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.