In every walk with nature, one recieves far more than he seeks – John Muir

Na Vysokej sme s Dokim boli prvý krát minulý rok. Vyšlapkali sme si to hore, zapísali do vrcholovej knižočky odkaz a zabudli, čo sme tam vlastne načarbali.

Tento rok padol výber na Vysokú opäť. A k tomu sme prihodili rozhodnutie, či neskúsime vyskackať hore na západ slnka. Počasie ako je už u nás vo zvyku bolo také všelijaké, oblaky húfy, západ slnka ohrozený, ale rozhodli sme sa predsalen dať slnku.. a teda aj komárom šancu. Dokonca tentoraz bez doťahovačiek.. možno preto, že to neboli Tatry. :D

Na Vysokú sa dostanete najlepšie z Kuchyne. Akože nie z tej vašej, ale z tej obce, kde som vám minulý rok fotila piknik pri jazere. Prejdete cez kopček nad Kuchyňou a po modrej šlapkáte hore cez les. Ak sa vám nechce zdolávať Kuchynský kopček, druhou alternatívou je odviesť sa do Vývratu. Tam zaparknete pri obrovskom rozostavanom komplexe na konci asfaltky a odtiaľ sa vyberiete priamo do lesa po tej modrej.

Stúpanie je skoro celý čas cez les. Zdoláte pár serpentíniek, nejaký ten traverz po lese a nájdete sa na trávnatom sedle pod Vysokou. No a potom to príde.. najstrmšie stúpanie z celej túry po takom kamenisto – pieskovom úseku, ktoré vás vyvedie až na samý vrchol.. tej Vysokej samozrejme. Hore nezabudnite načarbať niečo do knižočky. Ja som pribehla k búdke.. miesto jednej knižočky tam už bolo 5 a vytiahla som jednu a náhodne otvorila. A! Normálne som to otvorila na tej našej čarbanici spred roka.. a viete, čo tam bolo napísané? Že sa vrátime na západ slnka. No prisámvačku, nech mi čokoška prestane chutiť, ak vám klamem, že som si to vôbec ale že vôbec nepamätala. Samozrejme, že som naverbovala Dokiho nech ma odfotí s tou knižkou aká som happy. Samozrejme prišli naťahovačky, tak to rýchlo odfotil, samozrejme úplne ináč ako som chcela, ale už som sa bála povedať, že ešte raz, keďže som v hlave mala ešte asi ďalších 5 fotiek, na ktoré ho budem potrebovať. :D

Do západu slnka sme mali cca 2 hodinky, takže sme si stihli vyrobiť papanicu a zhltnúť ju. Na vrchole máte k dispo dokonca ohniská, takže nie je problém pri všetkej opatrnosti samozrejme, niečo si ukuchtiť. Taktiež je tam fajn miesto na rozloženie stanu, čiže sa nemusíte stresovať a vracať sa po tme cez les domov. Odporúčam nocovačku do rána a so západom slnka si rovno užiť aj východ. Ak sa predsalen rozhodnete po západe vrátiť sa domov, nezabudnite na čelovky. Bez čelovky ani na krok. Po prvé vás čaká asi hodinový prechod čierno čiernym lesom so všetkými možnými lesnými zvukmi a po druhé les je plný koreňov a kameňov, takže opatrnosť a vidieť si pod nohy sú základ. ;) Raz sme zažili s Dokim prechod čierno čiernym lesom so zvukmi jeleňov a medveďov pri každom kroku. A teda bolo to najstresujúcejších 5 km v mojom živote. :D V tomto lese to bolo našťastie len pár rozrytých častí od diviakov, nejaký ten soviak, ktorý nás prenasledoval a milióny svetlušiek.

Ďalší výlet za name a verím, že kopa pred name. Som zvedavá kde sa nájdeme nabudúce. ;)

A aby som nezabudla tak nech sa páči recept na Zapekané syrové chlebíky s jabĺčkom.

  • chlebík nakrájaný na tenšie krajce alebo toastový chlieb
  • veľa masla
  • veľa syru Leerdammer Toast & Burger
  • jabĺčko
  • Sľúbila som bleskovku, tak to bude bleskovka.. navyše vhodná na rýchloprípravu v prírode. :)
  • Každý krajec si natrieme z jednej strany maslom.. odporúčam nešetriť. Uložte aspoň dva plátky syru a potom plátky jabĺčka. Môžete aj nastrúhané, ale ja do prírody strúhadlo nenosím… :))) Zatvorte ďalším natretým krajcom. Syr by mal po bokoch pretŕčať, nech sa poriadne zalepí.
  • Do liatinovej panvice šupnite maslo, počkajte pokým sa rozhorúči a roztopí a šupnite tam chlebíkový zlepenec. Pritlačte zhora a opekajte. Potom chlebík preklopte z druhej strany a znova pritlačte, len nie prstami. :)) Hotovka.. dobrú chuť a papajte čím skôr, nech vám to nezhltnú diviaky.. :))))

Write A Comment

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.