Prečo je super cestovať v počte 1 kus?

It is very important to go out alone, to sit under a tree—not with a book, not with a companion, but by yourself—and observe the falling of a leaf, hear the lapping of the water, the fishermen’s song, watch the flight of a bird, and of your own thoughts as they chase each other across the space of your mind. If you are able to be alone and watch these things, then you will discover extraordinary riches which no government can tax, no human agency can corrupt, and which can never be destroyed.
~Krishnamurti

Nedávno sme na káve s Janatini odhalili o sebe navzájom, že sme extrovertné introvertky. Alebo introvertné extrovertky? Niesom si tým teraz istá, ale v princípe ide o to, že si o vás na prvý kuk všetci myslia, že ste extrovert jak lusk a pritom o vás na rovinu všetci vedia… no povedzme si to slušne.. veľký trt makový…

Nemáte problém smiať sa od ucha k uchu, komunikovať s ľudmi od rána do večera, v slabej chvílke spravíte aj stojku na ušiach, ak si to od vás situácia a ľudia vyžadujú, celkom vás to aj baví… no niekde v šedom priestore vašej hlavy neustále beží otázka, kedy sa už konečne dostanete do svojho domáceho bunkra, do svojho bezpečného tábora a budete v ňom môcť stráviť najbližší týždeň preč od všetkých, so svojou hudbou a všetkými svojími ja, ktoré vás tvoria.. V mojom prípade, akožto blíženca s obrovským B, je tam tých “JA” trochu viac a trošku viazne komunikácia.. a teda občas je potrebného času na vymotanie z tej chaotickej spleti trocha viac…

No a aby sme sa dostali k pointe, hoci som ten introvert, cestovanie v počte jeden kus mi nikdy nebolo úplne povôli.. Síce som sa v rámci služobiek nacestovala sama hodne, nešlo však o žiadne samoorganizovanie. Vystupovala som skôr v pozícii tovaru. Na letisko som bola dovezená, z letiska ma prevzali a odovzdali do hotela a najbližší týždeň som sa pohybovala v presne stanovených, vyššou mocou naplánovaných hodinách medzi hotelom, meeting roomom a rešťauráciou.

Dovolenkovalo sa teda u mňa vždy v počte dva kusy a viac..

Rozhodnutie ísť niekam sama som načala niekedy začiatkom minulého leta. Začalo to plánom ísť do Osla.. týmto sa ospravedlňujem všetkým osobám, ktorým som dokolečka omielala, že idem do Osla a nakoniec som ostala sedieť doma na zadku… :)

Tak či onak, jeseň ešte furt patrila Oslu, no medzičasom sa vyskytli Faerské s Maťkou a tak sa cesta osamelého dobrodruha (našťastie) odložila bokom… Rozhodnutie dozrelo po novom roku.. slovo dalo slovo, alebo v mojom prípade ticho rozhodlo a v nečakanom okamihu…. a okej priznávam sa asi po 30tich otvoreniach a opätovných zatvoreniach stránky Ryanairu som si nakoniec kúpila letenku do Ríma… jednu.. lebo bolo na čase…

Pred odletom sa u mňa vystriedali asi všetky pocity sveta. Od diskomfortu, cez psycho eufóriu, nadšenie, búchanie si hlavy o stenu, či mi nepreskočilo… deň pred odletom som takmer prikúpila ešte jednu letenku a nakoniec sa v deň odletu pobrala na letisko sama (našťastie).. :)

Ak ťa zaujíma, čo všetko som v Ríme videla, čochvíľa na blogu pribudne článok aj o tom.. no ak ťa zaujíma, prečo ma cestovanie v počte jeden kus osobité čaro a určite ho musíš vyskúšať aj ty, tak pokračuj v čítaní… ;)

1. Vystúpenie z komfortnej zóny…

Bola som si 100% – ne istá, že chcem ísť cestovať sama?

NIE!

Mala som strach?

JASNÉ ŽE ÁNO…

Pravda je ale, že všetky pochybnosti sa rozplynuli hneď po prílete na miesto a po úspešnom nočnom presunutí sa na ubytko.

Môžem vám teda so 100%-nou istotou povedať, že po výlete v počte jeden kus sa budete cítiť bohovsky dobre… budete mať pocit, že dokážete ovládnuť svet, skrotiť veľhada královského alebo si teda minimálne dokonalo vychutnať dobrú kávu v kaviarni aj sama… :)

Jeden z najviac oslobudzujúcich pocitov a zaručený boost sebavedomia pre ženu..vystúpiť z komfortnej zóny, nabrať odvahu a vykročiť vpred do neznáma sama.. :)

2. Čas pre seba a svoje myšlienky

Pre mňa jeden z najväčších benefitov cestovania osamote.. Vždy som si myslela, že ten čas sem-tam, ktorý venujem sama sebe stačí. No byť sama so sebou, niekde v cudzej krajine, s cudzím jazykom, preč od všetkých povinností je úplne iná káva..

Zrazu sa nájdeš sediac na moste, pozorujúc západ slnka, nemusíš riešiť deadliny, ani čo spraviť na večeru najbližšie 4 dni a tak riešiš seba.. všetky tie pocity, ktoré boli potlačené dôležitosťou blížiacich sa termínov, nezaplatených účtov a každodenným stereotypom.

Zrazu vidíš jasnejšie kto si, čo ťa robí šťastnou a čo chceš…snívaš, premýšlaš, analyzuješ…

Usmievaš sa na slnko, ktoré ti zohrieva tvár, cítiš sa slobodná, ako ten vietor ktorý sa ti pohráva s vlasmi a cítiš všetko, čo si doteraz odsúvala… bol smiech, boli slzy, bola som to ja.. sama so sebou..

Odporúčam.. všetkými 10timi minimálne kvôli tomuto pocitu aspoň raz vyskúšať cestovať niekoľko dní úplne osamote.. :)

3. Pán svojho času…

Tak toto som si vychutnala doslova do poslednej minúty..

Nikomu sa neprispôsobovať, stráviť na každom mieste presne toľko času, koľko máš práve chuť, fotiť do zbláznenia alebo vôbec, vysedávať do zotmenia na múriku, vybrať sa na potulky nočným mestom, sprášiť na večeru celé tiramisu, obedovať o šiestej večer, 5 krát sa vrátiť na to isté miesto, lebo sa ho nedokážeš nasýtiť, zablúdiť v uličkách a znova sa nájsť, stáť 10 minút pred dokonalým obrazom, točiť sa 30 minút pod stropom v nádhernom chŕame, vstať o šiestej ráno, aby si stihol východ slnka, nachodiť 40 km denne.. o tomto je cestovanie osamote…

 4. Koniec so ženskou nerozhodnosťou!

Toto podľa mňa zaručene pozná každá žena… a teda pravdepodobne aj každý muž, ktorý mal s nejakou tou ženou vo svojom živote dočinenia… ;)

Čo si dáš na večeru?

“Neviem”

Čo si pozrieme večer?

“Ja neviem”

Čo vlastne chceš?

“No viem ja?“

Tak ak sa vyberieš cestovať sama, konečne vedieť budeš… ;) Po chvíľke blúdenia, zistíš, že je len na tebe kde sa navečeriaš, že ti nikto nepovie kam sa ide po obede a že vlastne si dokážeš celkom rýchlo vybrať zo 100 druhov zmrzlinových príchutí a popritom hladať v kabelke s nekonečným dnom peňaženku..ak treba.. :)

5. Nové zážitky, noví ľudia..

Chceš dokonalo precítiť nejaké miesto? Cestuj sám…

Zrazu vidíš momenty, dokonalé maličkosti, ktoré by sa ináč stratili v rozhovoroch s cestujúcim parťákom. Zrazu sa cestou na ranný východ slnka necháš vtiahnuť vôňou čerstvo zomletej kávy do rozkošnej kaviarne a usmievaš sa na domácich postávajúcich pri pultíku s espressom a chrumkavým croissantom. Zrazu sa necháš pohltiť tónmi huslí pouličného umelca a po tvojom osamelom výlete zistíš, že si do poslednej molekuly nasala atmosféru mesta a prežila každý moment tak ako ešte nikdy.. :)

No a ak chceš spoznať nových ľudí, tak ver, že práve pri cestovaní osamote máš oveľa väčšiu príležitošt. V Ríme som bola síce len pár dní, no aj za tú krátku chvíľu som spoznala pár domácich, prehodila pár slov s turistami, našla kamošov fotografov, ktorí číhali na dokonalé zábery zapadajúceho slnka…alebo street fotografa, ktorý číhal na brčkavé strašidlo fotiace si západ slnka.. :)

Takže, ak stále váhaš, či kúpiť tú letenku a pobrať sa sama za dobrodružstvom, za mňa to je jedno veľké áno.. prekonaj tú chvíľu neistoty a obáv, choď do toho a poriadne si to uži… ;)

Travelling alone will be the scariest, most liberating, life changing experience of your life. As you travel solo, being totally responsible for yourself, it’s inevitable that you will discover just how capable you are…

Piškóta :)