Tento rok sme sa s Dokim okúňali viac než dosť pred našou prvou “túrou“. Neviem, či si pamätáte z minulého roka naše hádky predtúrové, ale samozrejme, že nás neminuli ani tento krát. Na začiatok chcem povedať, že sme si dobrovoľne schválili, že sa ide na Téryho chatu, lebo šak odznak mi chýba a hikesmejťáci tam vytrepali poustre posledné. Tak vyštafírovaní sme sa v piatok nabalili z BA do auta do nášho prechodného bydliska do BB. 17.00 presne to začalo.. Doki, že aha.. oblaky sa zbierajú.. Ja že UHM.. už som sa začala odúvať pre istotu.. večer mi začalo byť fakt zle.. lebo však timing nadovšetko..

Ale však nevadí.. o 5tej ráno budík.. natrepali sme sa do auta s buchtami v bruchách a niekde okolo Donovalov sme sa prvý krát zvítali s dažďovými oblakmi, kde Doki samozrejme začal že ňe dobre.. Tak ja že no vidím.. keď som nevygooglila 10 predpovedí počasí, tak ani jedno. No a samozrejme každá hovorila niečo iné, ja už odutá jak balón..

Niekde za Liptovskou osadou sme sa otočili, že kašleme na to, že ideme domov, lebo v Tatroch bude pršať a to nie je prerikvizita vhodná na celodennú túru. Liptovskú osadu si budem pamätať celý život odteraz, lebo sme ňou prešli presne 4 krát, pokiaľ sme sa dostali do Tatier. Totižto my sme sa otočili, že ideme domov, potom sa vynerváčili a otočili sa, že ideme do Tatier, potom niekde pri Ružomberku sa znova otočili, že ideme domov a potom na Donovaloch, že ideme do Tatier lebo bude tichá domácnosť. :D

Takže do Tatroch sme dorazili, zaparkovali.. a teda, že poďme sa prejsť aspoň okolo plesa. Tak sme si spravili kolečko a potom aj slnko vykuklo a že teda poďme aspoň sa prejsť na Skok.

Túra na Skok je taká milá Tatranská prechádzka s malým prevýšením a za 3 hodinky ju máte zmáknutú. Teda aby sme boli presní, bola by milá, keby na nej nebolo celé Slovensko. A teda odporúčanie pre asociálov ako som ja.. choďte cez týždeň, ak sa nechcete cítiť ako na Bratislavskej promenáde a to doslova. Absurdnosť Tatranských aufitov je pre mňa zábavkou na každej túre. Pre predstavu, stretli sme fešáčiska v polo košielke, svetríku a bielych teniskách aj slečnu v sukničke s kabelkou a fifi pierkami na svetríku. :)))) Ale späť k túre…

Túru začnete niekde na Štrbskom plese. My na parkovisku. Vyhopkáte si k lanovke, ktorá vedie na Predné Solisko, ale nezastavujeme, žiadna lanovka nebude, nie sme lemričky.. ide sa ďalej hore po pravej strane od lanovky. Naša farba je tentokrát žltá a teda po žltej značke si vyhopkáme smer Mlynická dolina.

Terén je jednoduchý, žiadne nebezpečné pasáže nestretnete. V podstate sa až po vodopád šmochtáte cestičkou plnou kameňov a koreňov s mierným stúpaním. Prvá časť sa ide lesom a v druhej časti si užívate výhľady Mlynickej doliny. Malé odporúčanie od Piškóty, načapujte si do fľašky vodu z potôčika.. len sa prosím doňho nestrepte… :)

Zhruba po hodine a pol by ste sa mali zjaviť pri Vodopáde Skok. Ak si odmyslíte húfy ľudí, vodopád je naozaj krásny a je to proste must see v Tatrách. Má cca 30 m a padá zo skalného prahu vo výške 1790 mnm. A ak máte dobré boty, čo je v Tatrách základ, môžete si to v lete vyhopkať až nad vodopád. Cesta je zaistená reťazmi a nie je to už obyč prechádzka, takže opatrnosť kamoši. No a ak ste úplný macher a chcete zažiť ozaj krásnu túru, pokračujte ďalej Mlynickou dolinou až k Bystrej lávke a prehopnite do Furkotskej doliny. K tejto trase máme aj článok, tak šup kuknúť, ak si trúfate. :)

Pri Skoku si dajte prestávku, užite si vodopád, spravte fotky na pamiatku a šup naspäť tou istou trasou domov.

A my nabudúce dáme už tú Téryho.. lebo však odznak mi chýba!!!

Write A Comment

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.