Even a correct decision is wrong when it was taken too late…
Nie vždy ide všetko podľa plánov… nie vždy sa zámer stane skutočnosťou a niekedy sa musíte vzdať aj vecí, ktoré ste plánovali mesiace a boli vašim svetielkom na konci tunela..
Ľahko sa to píše.. ťažsie sa s tým stotožňuje…no a ešte ťažšie sa robí to rozhodnutie, že okej tak teraz nie.. možno nabudúce…otočme to a vráťme sa 1000 km domov.
Minulý týžďeň sme sa zbalili na náš vyše dvojtýždňový výlet do môjho vysnívaného Nórska… podarilo sa nám pred pol rokom booknuť môj dream hotel v ktorom sa natáčal top film Ex Machina.. volá sa Juvet, je furt vybookovaný a v mojej posadnutosti dizajnovými hotelmi je dlhodobo na priečke nambr van..
Mužo dal vypucovať auto, vyservisovať, zbalili sa spacáky, stany…dobre nie zbalili sa.. zbalil mužo… prenosná kuchyňa.. tú mi zbalili kamoši z Fjallravenu a ja som zbalila aspoň seba a záchranné jedlo, môj záchranár samozrejme zbalil celú nemocnicu…pre istotu… Plán bol vyraziť ráno o 9tej o 13.00 sme sa samozrejme ako správni motáci ešte motali po Boroch.. o 13,30 sme celý natešený sedeli v maringotke na kolesách smer Dánsko.. naša prvá zastávka.. Naše tešenie trvalo presne zopár hodín, pokiaĺ prvýkrát víťazoslavne neblikla oranžová.. podľa môjho muža žltá kontrolka.. na farbe nezáleží na tom čo vravela už viac.. prvú som počula nadávku smerom zľava… potom som videla tú kontrolku… to ja ešte stále kľudná, lebo pre mňa oranžová kontrolka v aute znamená, že vypnem auto, zapnem auto a ide sa ďalej.. V tomto rozpoložení som bola presne do chvíle pokiaľ som nepoužila priateľa na telefóne v podobe Google.. No a ujo Google povedal, že zastaviť, že porucha, že koniec dovolenky, že požiar, že núdzový režim… že hororový scenár, smrť, koniec sveta..proste ako to len Google vie. Mužo pristúpil k tomu inteligentnejšie a použil priateľa na telefóne v podobe naozajských ľudí, ktorí sa do toho rozumejú.. No a tí povedali, že zastaviť, že porucha, že koniec dovolenky, že požiar atď.. ujo Google je síce rovnako negatívny ako ja, ale občas vie.. :D
Ale teda vráťme sa k pointe, tu sme to ešte neotočili, lebo nádej zomiera posledná, lebo v Dánsku máme priateľa aj mimo telefónu, lebo Piškóta sa zrúti a Záchranár, aj keď vie zachrániť kadečo a kadekoho, toto nedá… Do Billundu sme dorazili na obed a Záchránár zhodnotil, že najlepšie bude previezť čo najrýchlejšie Piškótu do Legolandu… tak sa aj stalo… moja nálada zachránená… vyfasovala som Wonder Woman, cukrovú vatu väčšiu ako ja sama a nejako som začala veriť aj tomu, že servis, ktorý nás čakal ďaľší deň zachráni náš výlet. Večer však prišlo vytriezvenie v podobe môjho zlomeného zubu… Najprv som hrala hrdinku s úsmevom, že odlomil sa zub a čo, potom som ho začala cítiť, potom ma začala chytať panika a myslím, že vyvrcholenie prišlo v predstavách mňa, Fjordov, zapálanej pol hlavy a široko ďaleko ničoho…
No a tak vám zhrniem nasledujúce dva dni do pár viet… Servis sme navštívili, dozvedeli sa, že rozhodnutie je na nás.. Zub sme skonzultovali a dozvedeli sa, že radšej nie.. a tak v Piškótinej mega depke a Záchranárovom racionálnom uvažovaní padlo rozhodnutie, že Nórsko nezatvárajú, že Juvet počká a že občas sa aj pred vysnívaným cieľom treba v rámci bezpečnosti otočiť.. To posledné by som rada povedala, že mám už zmáknuté z hôr, keď sa párkrát blížila búrka a museli sme to otočiť pred cieľom, ale nebudem klamať… nie.. nebolo to ľahké, aj slza padla, aj som chvílu nenávidela celý svet, ale čo vám budem hovoriť.. mám muža záchranára… a on vie zachrániť všetko… aj ľudí… aj zvieratá a aj nevydarené dovolenky… :)
Tak snáď čoskoro niekde inde… ;) A to Nórsko možno o rok…
